Operácia sietnice a sklovca

Frekvenciu kontrol určí váš ošetrujúci očný lekár. „Pacienti, ktorí nerešpektujú pravidelnosť vyšetrení, si často neuvedomujú, čo všetko svojim ľahkovážnym prístupom riskujú. Hrozí im trvalé poškodenia sietnice a strata videnia. Ak však kontroly správne načasujeme, zrak dokážeme zachovať z dlhodobého hľadiska. Dokáže výrazne znížiť mieru komplikácií ako krvácanie do sklovca, trakčná amócia, strata videnia či proliferatívna diabetická retinopatia,“ vysvetľuje MUDr. Böhm st. Dobre spolupracujúci pacienti majú výrazne nižšie riziko komplikácií.

Vekom podmienená degenerácia makuly (žltej škvrny – miesta najostrejšieho videnia) je ochorenie, ktoré postihuje najčastejšie pacientov po 65. roku.

Presnú príčinu vzniku nepoznáme. Poznáme však rizikové faktory. Najvýznamnejším je vek, nezdravý životný štýl a genetika. Približne po 65. roku života sa ochorenie vyskytuje zhruba u 10% populácie. Nad 75 rokov trpí ochorením takmer každý tretí človek.

VPDM má aj genetický podklad. Rizikovým faktorom je tiež slnečné žiarenie a vystavovanie sa modrému žiareniu, nedostatok antioxidantov a fajčenie. Viaceré výskumy potvrdzujú, že u fajčiarov je riziko výskytu až štvornásobne vysoké.

Existujú 2 formy ochorenia.
1. Pri suchej forme VPDM ide o postupné odumieranie buniek retinálneho pigmentového epitelu, ktoré zodpovedajú za látkovú výmenu svetlo citlivých buniek (tyčiniek a čapíkov). V tejto vrstve sa môžu ukladať splodiny metabolizmu, čím vznikajú tukové usadeniny (drúzy).

2. Pri vlhkej forme VPDM dochádza k novotvorbe ciev. Novo vytvorené cievy vrastajú do poškodených oblastí pigmentového epitelu. Hromadí sa krv a tekutina, čo výrazne zhoršuje zrakovú ostrosť. Tento proces sa na konci hojí jazvou, ktorá spôsobuje stratu centrálneho videnia.

Liečba ochorenia je u každej formy odlišná.

Pri suchej forme, ktorú voláme aj atrofická, dochádza k úbytku metabolicky aktívnych buniek v pigmentovej vrstve sietnice a následnej strate fotoreceptorov. Pri liečbe je dôležité užívanie betakarotenoidov – luteínu a zeaxantínu, ktoré sa v procese videnia spotrebúvajú. Preto ich potrebujeme oku dodávať. Pri dostatočnom prísune sa môže suchá forma stabilizovať.

Liečba vlhkej formy VPDM je zložitejšia. Lekár vyhodnotí stav pacienta a na základe toho rozhodne o aplikácii injekčnej antiVEGF liečby.

Pacienti liečiaci sa na ochorenie diabetes patria k najrizikovejšej skupine ohrozenej ochoreniami sietnice. K ohrozeným skupinám patria mladí ľudia s diabetickým typom 1, ktorí sa na ochorenie diabetes melitus liečia od detstva. V tínedžerskom veku je ich pozornosť zaplavená množstvom iných podnetov. Neprejavujú sa u nich symptómy, pocitovo vidia výborne, zabúdajú tak na pravidelné kontroly. Práve im hrozí najvyššie riziko straty videnia. Rizikoví sú aj nesystematickí pacienti, ktorí nedodržiavajú diétny režim. Stav môžu zhoršiť aj alkohol, cigarety, hormonálna antikoncepcia či vysoký krvný tlak.

Diabetických pacientov ohrozuje najčastejšie ochorenie známe ako diabetická retinopatia. Následkom vysokej hladiny cukru a obsahu tukov v krvi sa pri ňom vytvárajú mikrouzávery ciev. Tie spôsobujú nedostatočné prekrvenie sietnice. Tento stav spúšťa novotvorbu ciev. Novo vytvorené cievy majú však oslabené steny, ich obsah presakuje a môže spôsobiť krvácanie na sietnici či opuch v mieste najostrejšieho videnia. V počiatočných štádiách pacient necíti žiadne príznaky. Neskôr mu môžu už novovytvorené cievy spôsobiť krvácanie do sklovca, čo býva príčinou náhleho poklesu až straty videnia. V konečnom štádiu sa už na sietnici vytvára väzivové tkanivo. To vytvára ťah na sietnicu, čo môže spôsobiť odlúpenie sietnice a tým aj slepotu.

Kľúčom k úspešnej liečbe je:

• dostatočne skoré a pravidelné sietnicové očné vyšetrenie,
• spolupráca diabetológa a očného lekára,
• stabilizovaná hladina cukru a krvného tlaku.

Lekár vyhodnotí stav pacienta a na základe toho vyberie konkrétny typ liečby: laserovú liečbu, prípadne liečbu kortikosteroidmi a antiVEGF látkami. V pokročilých prípadoch je nevyhnutný chirurgický zákrok, operácia známa ako vitrektómia (PPV – Pars plana vitrektómia).

Makulárne diery sú diery v centre najostrejšieho videnia. Vznikajú pôsobením zmien v sklovci a na povrchu sietnice. Tlakom vo vnútroočnom priestore môže dôjsť k naťahovaniu sietnice, čo môže spôsobiť vznik diery.

Vplyvom veku nastávajú zmeny v sklovci (rôsolovitá tekutina, ktorá vypĺňa vnútro oka), ktorý sa s vekom skvapalňuje, mení štruktúru a odlučuje sa od sietnice. V niektorých prípadoch sa v tomto procese vytrhne dierka v centre sietnice a vznikne makulárna diera. Ak vznikne diera v periférii sietnice, dochádza k jej odlúpeniu.

V niektorých prípadoch (častejšie u žien aj vplyvom hormonálnych zmien) dochádza aj k tvorbe jemných membrán na rozhraní sklovca a sietnice, ktoré sa môžu zvrašťovať a vytvárajú ťah.

Makulárne diery môžu vzniknúť aj po úrazoch, tupých poraneniach oka či udretiach.

Zlepšenie videnia závisí od času a veľkosti makulárnej diery, spravidla v rozmedzí 1 – 9 mesiacov od operácie. V niektorých prípadoch môže nastať úplne zlepšenie videnia.

Odstránia sa výpadky v centrálnom videní a najmä deformácie, ktoré pôsobia najviac rušivo. V prípade náročnejšieho stavu môže operácia pomôcť „aspoň“ k odstráneniu deformácií.

U niektorých pacientov sú výpadky v centrálnom videní výrazne slabšie. Niektorí pacienti však subjektívne zlepšenie nemusia pocítiť. Z hľadiska očnej chirurgie má však uzatvorená makulárna diera obrovský význam. Predchádza iným možným komplikáciám (amócia – odlúpenie sietnice či sekundárnej makulárnej diere). Makulárna diera je závažné ochorenie sietnice. Každé malé zlepšenie dokáže pomôcť zlepšiť kvalitu života pacienta.

Amniová membrána sa získava z placenty, ktoré matky venujú na liečebné účely a uchováva sa v tkanivových bankách. V očnom lekárstve sa používajú najčastejšie pri poleptaní oka, na liečbu rohovkových vredov a defektov. Po operácii nie je potrebná žiadna imunosupresívna liečba. Amniová membrána je bazálna, telu vlastná, dobre ju príjma.

Nadmerný stres je nebezpečným faktorom pri všetkých metabolických poruchách, aj pri ochoreniach sietnice. Okrem pravidelnej kontroly cukru, hemoglobínu, tukového metabolizmu a krvného tlaku zdôrazňujú lekári pravidelnosť pohybu. Pri diabetických pacientoch platí zásada – snažiť sa každý deň spáliť čo najviac energie aktívnym pohybom. Na sietnicu má pozitívny vplyv aj pestrá strava bohatá na antioxidanty a vyhýbanie sa fajčeniu.