Krátkozrakosť (myopia)

Krátkozrakosť, odborne nazývaná myopia, je porucha zraku, pri ktorej človek vidí blízke objekty jasne, no vzdialené predmety sa mu javia rozmazané. Teda do blízka vidí dobre, do diaľky už nie. Táto vada vzniká, keď je očná guľa príliš dlhá alebo rohovka príliš zakrivená, čo spôsobuje, že svetelné lúče prechádzajúce šošovkou sa zbiehajú pred sietnicou namiesto priamo na sietnici. To spôsobuje neostrý obraz. 

Krátkozrakosť môže byť mierna (0 až -3 dioptrie), stredná (-3 až -7 dioptrií) alebo vysoká (viac ako -7 dioptrií) a jej progresia je často spojená s genetickými faktormi ale aj životným štýlom, najmä u mladšej generácie, ktorá trávi príliš veľa času pri obrazovkách či monitoroch a chýba jej čas strávený na dennom svetle.

Krátkozrakosť sa zvyčajne vyvíja postupne, najčastejšie v detstve alebo počas dospievania, kedy býva zväčša aj diagnostikovaná.

Najčastejšími príznakmi sú:

– rozmazané videnie vzdialených objektov (napr. dopravné značky, televízor, tabuľa v škole),

– časté žmúrenie alebo privieranie očí v snahe dobre
dovidieť do diaľky,

– zriedka bolesti hlavy spôsobené nadmerným namáhaním očí,

– unavené oči po dlhšom čítaní alebo sledovaní obrazovky,

– potreba sedieť bližšie pri objekte, ktorý
sledujeme –  TV, monitor, tabuľa,

– zhoršené nočné videnie.

Ak tieto príznaky ľudia ignorujú, môže sa im krátkozrakosť zhoršovať, a preto je dôležité pravidelne navštevovať očného lekára.

Krátkozrakosť je výsledkom kombinácie genetických, environmentálnych a životných faktorov. Medzi hlavné príčiny patria:

 Genetika – pri krátkozrakých rodičoch je vysoko pravdepodobné, že aj ich dieťa bude krátkozraké.

Nadmerné pozeranie do blízka – dlhé hodiny strávené čítaním, sledovaním obrazoviek alebo prácou na počítači môžu
prispievať k rozvinutiu krátkozrakosti.

Nedostatok prirodzeného svetla – štúdie naznačujú, že deti, ktoré trávia viac času vonku, majú nižšie riziko vzniku
krátkozrakosti a nižší nárast dioptrií.

Zlé osvetlenie a nevhodná vzdialenosť pri práci s displejmi – dlhodobé namáhanie očí môže podporiť rozvoj myopie.

Nesprávna výživa a životný štýl – nedostatok vitamínov a antioxidantov môže vo všeobecnosti ovplyvniť zdravie očí a prispieť k progresu myopie, aj priveľa cukru môže uškodiť.

Krátkozrakosť sa objavuje iba v detskom veku, najčastejšie v období puberty a môže sa postupne zhoršovať až do dospelosti. Včasná diagnostika je kľúčová, pretože neliečená myopia môže ovplyvniť nielen školské výsledky ale aj celkovú kvalitu života dieťaťa.

Ako spoznať krátkozrakosť u detí?

– dieťa si často trie a šúcha oči alebo sa sťažuje na bolesť hlavy,

– pri sledovaní televízie alebo čítaní sa približuje k objektom,

– má problémy so sústredením v škole, najmä pri čítaní z tabule,

– žmúri alebo priviera oči pri pohľade do diaľky.

V prípade podozrenia na krátkozrakosť by rodičia mali čo najskôr navštíviť očného lekára, aby sa predišlo jej progresii.

Hodnoty myopie sa udávajú v dioptriách s použitím znamienka mínus.  Bežne sa na odstránenie krátkozrakosti predpisujú okuliare alebo kontaktné šošovky, prípadne aj nočné šošovky. Teda možnosti, ako ju liečiť, sú nasledovné:  

1. Okuliare – najjednoduchšia a najbežnejšia forma korekcie.

    

2. Kontaktné šošovky – vhodné pre ľudí, ktorí nechcú nosiť okuliare. Zdôrazňujeme, že používanie šošoviek
   vyžaduje pravidelnú starostlivosť.

    

3. Ortokeratológia (nočné šošovky) – špeciálne šošovky, ktoré sa nasadia pred spaním a  počas spánku dočasne menia tvar rohovky, čím zaručia ostré videnie počas nasledujúceho dňa.
4. Farmakologická liečba – kvapky s nízkou koncentráciou atropínu môžu spomaliť progresiu krátkozrakosti  u detí.
5. Zdravý životný štýl – strava bohatá na vitamíny A, C, E a luteín môže podporiť zdravie očí, taktiež dostatok pohybu a denného svetla.

Pre ľudí, ktorí nechcú alebo nemôžu nosiť okuliare či šošovky, existujú aj chirurgické riešenia, pri ktorých sa využívajú rôzne metódy laserových zákrokov. V Očnom centre Dr. Böhma ponúkame invazívny, teda chirurgický zákrok s názvom PRELEX, kedy operatér pacientovi vymení jeho vnútroočnú šošovku za umelú vnútroočnú šošovku, a tým ho zbaví nosenia okuliarov.

Zároveň je to prevencia pred sivým zákalom, pretože umelá vnútroočná šošovka sa v neskoršom veku nezakalí ako tá ľudská, takže je pacient uchránený od veľmi častej diagnózy seniorského veku – od sivého zákalu. PRELEX je vhodná operačná metóda pre pacientov od 45 rokov, s nástupom presbyopie (oslabenia zaostrovania). Pre mladších, ktorých oči sú schopné zaostrovať, je vhodná implementácia fakickej šošovky EVO ICL.

Každá operácia prináša výhody aj riziká, preto je dôležité konzultovať vhodnosť zákroku s očným chirurgom.

Krátkozrakosť je čoraz bežnejším problémom, no vďaka správnej korekcii, prevencii a moderným možnostiam liečby ju možno efektívne riešiť. Pravidelné očné prehliadky, zdravý životný štýl a ochrana očí sú kľúčové pre udržanie dobrého zraku po celý život.