13 rokov sme tu pre Vás
/

List Peťovi o očiach

Takto vyzerá smrť? Tak rýchlo? Vyšlo v denníku SME 4.6.2016.

Ahoj, Peťo. 

Nikdy som sa Ti nesťažoval na oči, no dnes doľahla na mňa zvláštna temnota. Nechcem zneužívať Tvoje dobré srdce očiara, ale s tým, ako v poslednom čase    vidím,  sa   ďalej  nepohnem. Prosím Ťa teda,   buď mojou bútľavinou, pretože podľa predbežnej samodiagnózy sa mi vidí, že narušujem dáke tajomstvá.   

Keď som zacítil, že vidím nerovno, začal som,  samozrejme,  plakať    sociálnej sieti na pleci, tá má   odpoveď na  všetko. Či je dúhovka dostatočne nebovo modrá, či šošovku netreba priostriť, či nie je príčinou neostrosti videného obrazu  napríklad podchladená sietnica, dokonca som sa na jednej odbornej stránke dozvedel,  prečo  rohovka vidí nesprávne za roh.  Na internete  je ozaj  na všetky moje nejasnosti   odpoveď, stačil klik a viem v podstate všetko o očiach,  ak by si potreboval niečo odborné, pošlem Ti link.  

Som len operný  spevák, zároveň však  amatérsky hobby  lekár s tromi atestáciami,  urobenými za barovým pultom. Ale nežartujme, veľa z toho, čo  Ty vieš po rokoch štúdia na lekárskej  fakulte, ovládam aj  ja,  čudoval by si sa. Neoperujem síce  oči ako Ty, ale napríklad o správnej výžive zraku som sa postupne dozvedel také veci, že až. 

Ako čerstvý dôchodca sa povinne   stravujem náramne zdravo, samé vitamíny, sacharidy, vápno, dokonca aj klobásu si občas dovolím, pekne pestro  mám vraj konzumovať všetko, povedali na jednej internetovej stránke, ale s mierou. Tiež Ti dodám na požiadanie jej link. Nechápem len, kde sa berie moja nadváha. Nuž ale,  to  je o inom.  

Práve pre dodržiavanie týchto zásad   vidím  pomerne dobre, sem-tam dáka dioptria, no je tam toho.   Ale  predsa mi voľačo  nesedí nad nosom. Okuliare mám dobré, no  keď sa dívam, vyzerá to, ako keby som sa nedíval, alebo niečo podobné. Sám to nechápem. Preto  sa Ťa teda pýtam zúfalo  a  dúfam, že nenaruším dáke lekárske tajomstvo, „pán kolega“. 

Nebude tá  moja chyba zraku  spôsobená niečím iným, ako sa domnievam?   Možno to  bude  nevhodným  hľadaním vyvážených  tém. Takže, Peťo,  pomôž, ponúkam Ti zopár indícií a symptómov toho, ako to je s mojím zrakom, čo ma trápi, čo je mojou ťažobou a čo nie, aká bude pravda,  uvidíme po spoločnom štúdiu pri víne.  

Periférne videnie mám ou kej. Používam ho povinne v opere, je pre mňa podstatné preto, aby som robil dojem, že keď spievam na javisku, tak   nenútene „hercujem“. Nikto  nesmie zbadať, že ja   vlastne  popri gestách  a v pohybe,   neustále pozerám na dirigenta. Bez jeho gesta by som sa však  kompletne stratil  a iste tušíš, ako končievajú  podobné kolapsy.  

Takže chybu periférneho  videnia vylučujem,  to mám,  myslím  v poriadku, využívam  ho úplne bežne dokonca aj pri čítaní v  novinách. Dosť rýchlo z medziriadkov vytuším, čo môj demokraticky volený zástupca  vlastne chce. Pred voľbami hučal do mňa, že mi chce len dobre, no od momentu zvolenia  do parlamentu mu  jasne  na očiach mojím  periférnym zrakom  vidím, o čo mu  ide v princípe. Nepriamo, len tak poza roh,  cez svoju svokru chce prachy  a to dosť veľa. Len mu tak spod viečok trčí túžba po nich. Na mňa, na voliča,  akosi pozabudol a to,  že nemám za čo platiť vodné plus stočné, už nepočúva.  Dosť nechutné a priezračné, na videnie tohto bezprávia  netreba ani mimoriadne periférne  videnie.  

Ostrovid.  Na to, aby som ostro videl na  predstavení,  používam šošovky. Normálne si ich  dávam skôr,  než začneme, ešte pred nalíčením, položím ich pekne   spredu  do očí,  ako vraví návod, vyberiem napríklad ľavú z  „šošovkáča“,  na podušku ukazováka ju uložím  a šup ju tam,  kam patrí, do oka,   a hneď vidím všetko sťa  jastrab, loviaci  zajaca. 

Ale musím Ti povedať, na chvíľu odbočím,  čo sa Ti mi  stalo minule. Nadobudol som na scéne počas prvého dejstva dojem, že mi pravá šošovka vypadla. Neviem, čo to bolo za nápad  takto sa báť, ale opantala ma panika, že uvidím jedným okom dirigenta ostro a v druhom bude z neho machuľa, čiže vlastne bude z neho iba poldirigent. Preto som v pauze  v oku hľadal,  kde skončila. Zošmyknutá na boku? Dozadu oka sa zašuchla, až k sietnici? 

Šmátral som po nej ukazovákom, vŕtal som si do nešťastného oka,    kam som len dovidel  tým druhým so šošovkou  a nič. Šošovky  nikde.  Tak som si povedal, asi  vypadla. Hral som myslím  totiž, ak si dobre pamätám,   nesmierne náročnú scénu, kde som síce nespieval, ale   oči som vyvaľoval bez mrkania,  a preto mi chudera možno  vyschla.  Priamo v oku   zostarla,   zvráskavela ako stará tráva,  ležiac  smutne kdesi v prachu pódia. Nemalo zmysel  po nej pátrať, veď šošovky  nevidno.  Sú  neviditeľné pre oko a škoda je, že starnú na suchu rýchlejšie od  blesku, rýchlejšie dokonca ako   ľudia. 

No a tak som potom  v nasledujúcom dejstve  zrakovo    improvizoval. Vždy som sa na scéne staval tak, aby som na dirigenta  videl  zašošovkovaným okom. Bolo mi to samému smiešne, chodil som tam ako slon po lane. Ale čo som mal robiť. Zahlásiť indispozíciu do publika? 

Nočné videnie.  Ani to ma netrápi. Vidím celkom presne aj to, čo sa pri svetle len tak ľahko nevída. Som na to hrdý. Akékoľvek prípadné názorové temno ma nedojme. Keby bolo u niekoho  ozaj zle s prevracaním kabáta, nič sa nestane, aj s tým si poradím. Naučil som sa   orientovať šmátraním v tme, takže sa v politickom tmárstve   nestratím. 

Nasleduje moje videnie za roh, viem z internetu, že za to je zodpovedná rohovka. Ale budeš sa čudovať, práve toto  nemám až tak dobré. Vychovávali ma pomerne priamočiaro, stále mi vraveli, choď si,  synak,  ty len pekne svojou cestou stále rovno za nosom, rohovka ti bude na nič. Nebudeš potrebovať v živote taktické a strategické zbrane hromadného ničenia, kráčaj si ty len pekne podľa svojho svedomia, nech ťa ono  dovedie, kam len dovidí.

Dosiaľ som tak aj  robil. Ale nebolo to vždy ľahké. Občas ma dostanú. Trikrát ma okradli v tlačenici, lebo som si myslel, že  všetci ľudia sú ako ja.  

 Takže v čom  spočíva môj problém so zrakom, Peťo?  Tu je odpoveď. Vychádza z jednej udalosti, ktorá sa mi stala nedávno.

Valím si to po autostráde predpísaných sto dvadsať, bol som takmer v cieli, ešte takých štyridsať  kilometrov do hotela, zápasil som so zaspávaním, štípal som sa do rúk, dokonca som si aj zaspieval, odrecitoval som všetko, čo som si ešte od jasličiek  pamätal,  hovoril som si stále dookola, veď vydrž, si chlap. Potom si odpočinieš, keď tam dorazíš, veď za chvíľu si tam a takmer som sa naozaj dorazil. Môj službu konajúci  anjeliček  strážniček  ma zobudil pol metra za krajnicou. Dačo zamrmlal, klepol na predné okno,  asi sa mu neľúbilo, že spím  v plnej rýchlosti,  a vtedy som sa prebudil.  Ešteže  neboli  blízko  zvodidlá, že by som do nich vrazil. Keby boli,   do dnes tam visím  v podobe kríža so zažatou  sviečkou v náručí.   

Zaspal som za volantom, môj anjel ma prebudil  tesne pred nárazom,  strašne som sa zľakol, strhol som riadenie, predýchal som to ozaj  ťažko, zastavil som  vyľakaný  a povedal som si  úprimne: „Takto vyzerá smrť? Tak rýchlo?“ 

Usúdil som potom, že môj problém tkvie v niečom inom, nie v chybe zraku. Problém bude  asi  v  hlave. Tak som sa teda vybral na jej  presvietenie. Strčili ma do  obrovského heligónu  a povedali otvorene, vážený pán operný sólista, veď vy tam nič iné nemáte, len ozvenu a  jeden ostinátny tón.  

Takže  čo ďalej. Ako postupovať v tejto situácii? Z vyhlásenia konzília odborníkov, Tvojich kolegov,  mi vyšlo, že musím konať,  a tu mi  znova pomohla náhoda. 

Zastavili ma policajti, samozrejme,  mastná  pokuta, skoro mi zobrali vodičský  a s prísnymi  slovami   na perách vyriekli nado mnou ortieľ: „Pán vodič, okamžite na  povinné vyšetrenia celého  človeka, v tomto veku už nemáte na nič iné nárok, už ste všetko dosiahli, môžete to už len stratiť, ak napríklad za volantom zaspíte.“ 

No,  ďakujem pekne,  zaplatil som za pravdu pekné  peniaze, našťastie nie životom, ale čo mám teraz robiť, keď nemám čas po lekároch chodiť. Skúsim teda  znova internet. 

Vidíš, vravel som Ti. Je to  o tajomstvách, ktoré má  každý a chlap ich má obzvlášť citlivo tajné. Toto dnešné  bolo síce o videní, ale moje videnie bolo len zdanlivé. Pekne si pozdrav doma a povedz im, že žijem. 

Peter.

Autor: Peter Mikuláš  

Všetky zdravotne indikované operácie sú plne
hradené zdravotnou poisťovňou bez doplatku pacienta

Zmluvní partneri

vseobecna zdravotna poistovna union zdravotna poistovna zdravotna poistovna dovera

Copyright © 2017 Dr. Böhm. Všetky práva vyhradené. Made by TRIAD Advertising. Powered by SIMPLE WEB